Vysoké Tatry, nazývané aj „perla Slovenska“, sú jedným z najkrajších a najcennejších prírodných území v strednej Európe. Táto oblasť ponúka úchvatnú kombináciu bohatej fauny a flóry, unikátneho ekosystému a priaznivých klimatických podmienok. Rozprestierajú sa na severnej hranici Slovenska a zasahujú aj do Poľska. Okrem svojej prírodnej krásy sú Tatry významné aj z ekologického a zdravotného hľadiska, keďže poskytujú nenahraditeľný životný priestor pre vzácne druhy živočíchov a rastlín.
Fauna
Živočíšstvo možno v Tatranskom národnom parku možno stretnúť kdekoľvek. Veľký vplyv na tatranskú faunu mali najmä studené obdobia v dobách ľadových, ktoré neskôr vystriedali teplejšie s teplomilnejšími druhmi z východnej či juhovýchodnej Európy. Tatranskú faunu preto charakterizujú rozličné živočíšne zložky.
Členitý reliéf a pestrá paleta biotopov vytvára príležitosť pre existenciu spoločenstiev bezstavovcov, ktoré zhŕňajú rozmanité formy živočíchov. Stavovce sú v TANAP-e zastúpené 11 druhmi rýb a 2 druhmi kruhoústic. Ďalej tu žije 6 druhov bezstavovcov, 5 durhov plazov, 102 druhov hniezdiacich vtákov a 14 druhov cicavcov. Medzi mnohé druhy bezstavovcov i stavovcov patrí napríklad: skokan zelený, skokan hnedý či vretenica severná. Medzi druhy rozšírené najme v hornej hranici lesa sa rodí hraboš snežný alebo piskor vrchovský. Charakteristická pre Tatry je zložka alpínska – svišť vrchovský tatranský, kamzík vrchovský tatranský a rôzne druhy ulitníkov, pavúkov alebo hmyzu. Zo vzácnych a chránených druhov chrobákov tu nájdeme fúzača zemolezového. Bohatou je i fauna motýľov. Z rýb je dominantný pstruh potočný a hlaváč pásoplutvý. Na Štrbskom plese je evidovaný výskyt geneticky čistej populácie populácie síh maréna. čo sa týka vtákov, prevládajúca je pinka obyčajná a z významných ohrozených druhov dravých vtákov a sov napríklad orol skalný, orol krikľavý, sokol myšiar či výr skalný. Z veľkých šeliem sa momentálne eviduje silná populácia medveďa hnedého, rysa ostrovida a vlka dravého. Vo vodných tokoch zase loví vydra riečna. Podhorský vegetačný stupeň tvoria najnižšie časti územia s typickými predstaviteľmi ako napríklad hraboš poľný, zajac poľný, jarabia poľná či sokol myšiar. Veľká absolútna i relatívna nadmorská výška Tatier umožnila vznik širokej škály vertikálneho usporiadania živočíšstva.
KAMZÍK VRCHOVSKÝ TATRANSKÝ – na Slovensku nájdeme kamzíka iba v Tatranskom národnom parku a v Národnom parku Nízke Tatry. Ďalšie nájdeme aj vo Veľkej Fatre či Slovenskom raji ale tieto nepredstavujú pôvodnú populáciu. Kamzíky žijú spoločenským spôsobom života. Dospelý kamzík dosahuje hmotnosť do 50 kilogramov. Ruja prebieha v novembri až začiatkom decembra a mladé prichádzajú na svet koncom jari. Dvakrát do roka prebieha tiež kamzičia inventúra, kedy zamestnanci TANAP-u a Správy TANAP-u spolu s dobrovoľníkmi vyrazia do terénu a v každej doline v Tatrách spočítajú kamzíky.
SVIŠŤ VRCHOVSKÝ TATRANSKÝ – svište žijú spoločenským spôsobom života a vytvárajú tzv. kolónie. Obývajú pásmo holín a skalných sutín nad kosodrevinou. Jedine počas vegetačného obdobia si dokážu vytvoriť dostatočné tukové rezervy, ktoré im umožňujú prežiť dlhú tatranskú zimu. Dospelý jedinec dosahuje na konci leta hmotnosť približne 6 kilogramov. Zimu prečkávajú v pravom zimnom spánku 6 až 7 mesiacov. Počas zimného spánku im klesá frekvencia srdca a telesná teplota.
MEDVEĎ HNEDÝ – dospelé samce ukončia svoj zimný spánok najčastejšie koncom februára až začiatkom marca. Na jar prechádzajú svoje teritória a konzumujú akúkoľvek dostupnú potravu. Teritórium si označujú záhryzmi a obtieraním sa o stromy. Približne v polovici apríla postupne opúšťajú svoje brlohy aj medvedice s mláďatami. V letnom období medvedie rodiny ale aj dospelé samotársky žijúce samce intenzívne navštevujú miesta s dostatkom vysokohorských plodov.
RYS OSTROVID – vzácny predátor, ktorý je dôležitým článkom ekosystému. Tento samotársky mačkovitý druh sa vyznačuje svojou nenápadnosťou a vynikajúcim zrakom.
OROL SKALNÝ – majestátny dravec, ktorý patrí medzi symboly tatranskej divočiny. Tieto vtáky lovia menšie cicavce a ich mohutné krídla im umožňujú elegantný let nad vrchmi.
Okrem týchto ikonických druhov tu žije množstvo menších cicavcov, vtákov, obojživelníkov a hmyzu, čím sa Tatry stávajú skutočným rajom biodiverzity.
Flóra
Rastlinstvo Tatier patrí do obvodu flóry vysokých centrálnych Karpát. Veľkosť územia, veľké výškové rozmedzie, striedanie sa rôznych geologických podloží, špecifické klimatické podmienky a mikroklimatické podmienky v hlbokých dolinách, pôdne pomery a v neposlednom rade aj historické činitele ovplyvnili vývoj rastlinstva v Tatrách a ponúkajú v tomto území možnosť na existenciu a prežívanie širokej škále druhov. Z územia Tatier je popísaných takmer 1650 druhov silíc a rias, 1200 druhov lišajníkov, viac ako 720 druhov machov a 1400 druhov cievnatých rastlín. Viacero rastlín má na tomto území jediné miesto výskytu na Slovensku ako napríklad: zvonček hrubokoreňový, očianka tatranská či mak tatranský.
Zachovalo sa tu množstvo pozostatkov rastlinstva z ľadových dôb ako: medvedík alpínsky, ostrička myšia alebo iskerník ľadovcový. Medzi ďalšie veľmi vzácne ddruhy rastlín, ktoré sa v Tatrách vyskytujú na jednej alebo iba niekoľkých lokalitách, patrí trávnička alpínska, ostrica černastá a poniklec jarný.
Krásu mnohých tatranských rastlín si môžete pozrieť v Botanickej záhrade expozícií tatranskej prírody, ktorá sa nachádza v Tatranskej Lomnici.
Tatranská príroda je rovnako bohatá na rastlinné druhy. Výškové pásma vegetácie vytvárajú rôznorodé biotopy, ktoré sú domovom pre špecifické druhy rastlín.
- Podhoria a lesné pásmo – dominujú ihličnaté lesy s prevahou smrekov, jedlí a borovíc. Rastú tu aj vzácne druhy, ako tisa obyčajná a brest horský. V lesoch nájdeme aj rôzne druhy machov, papradí a húb.
- Kosodrevinové pásmo – vyššie nad pásmom lesa sa rozprestierajú husté porasty kosodreviny, ktoré poskytujú útočisko viacerým živočíchom. Kosodrevina je odolná voči drsným podmienkam a zohráva dôležitú úlohu pri ochrane pôdy pred eróziou.
- Alpské lúky a skalnaté pásmo – v najvyšších nadmorských výškach rastú odolné druhy rastlín, ako plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum), horec jarný (Gentiana verna) či dryádka osemlupienková (Dryas octopetala). Tieto rastliny majú krátke vegetačné obdobie a musia odolať extrémnym poveternostným podmienkam.
- Rašeliniská a mokrade – v nižších oblastiach Tatier sa nachádzajú aj unikátne biotopy, ako sú rašeliniská, kde rastie vzácna rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia) – mäsožravá rastlina schopná zachytávať drobný hmyz.
Ochrana tatranskej prírody
Zachovanie unikátneho ekosystému Tatier je kľúčové pre budúce generácie. Preto je potrebné:
- Dodržiavať pravidlá národného parku.
- Chrániť ohrozené druhy rastlín a živočíchov.
- Nepoškodzovať prírodné prostredie a neodhazovať odpadky.
- Rešpektovať prírodné rezervácie a nevybočovať z turistických chodníkov.
Vysoké Tatry sú neoceniteľným pokladom Slovenska a zaslúžia si našu ochranu a úctu. Ich jedinečná fauna, flóra a liečivá klíma ponúkajú nielen estetický zážitok, ale aj nespočetné zdravotné výhody, ktoré si môžeme vychutnávať pri každej návšteve tohto nádherného kúta prírody. Preto je našou povinnosťou zachovať tento prírodný skvost pre budúce generácie a vážiť si dar, ktorý nám poskytuje.
