Výstupy s horským vodcom

Ak ste si už prešli značené turistické chodníky a láka Vás adrenalín a nádherné výhľady z najvyšších vrcholov Tatier, môžete využiť služby profesionálnych horských vodcov, ktorí Vás bezpečne vyvedú na Vami zvolený vrchol a samozrejme aj naspäť.

Výstup na Gerlachovský štít

Najpopulárnejším a najnavštevovanejším vrcholom je najvyšší štít Vysokých Tatier Gerlach s nadmorskou výškou 2655 m.

Môžete si vybrať z niekoľkých možností výstupu podľa technickej obtiažnosti.

Klasický výstup v lete vedie Velickou próbou a Velickým žľabom do Sedielka nad Kotlom vo výške 2425 m.n.m., ďalej traverzom ponad Gerlachovský kotol do Štrbiny pod Kotlovým vo výške 2550 m.n.m. a cez miesta ako Okno, Počúvajov žľab až na vrchol. Zostup vedie cez Batizovský žľab a Batizovskú próbu do Batizovskej doliny a okolo Batizovského plesa späť na Sliezsky dom.

Prevýšenie počas výstupu: 1035 metrov

Trvanie výstupu: 8-10 hodín.

Horský vodca môže v prípade dobrých podmienok – suchá skala viesť na lane maximálne 3 osoby.

V prechodnom období začiatok leta-zima, kedy je štandardná trasa Velickou próbou technicky náročná je zaužívaný výstup ale aj zostup Batizovskou próbou.

Výstup Tatarkovou próbou je technicky náročnejším výstupom. Z turistického chodníka cez Velickú dolinu odbočíte pri Dlhom plese. Nasleduje Tatarkova próba – výstup zaistený reťazami a umelými pomôckami, ktorý pokračuje pravou stranou Tetmajeroveho žľabu, stúpa smerom ku Gerlachovskému sedlu a vychádza na Zadný Gerlach.

Zo Zadného Gerlachu sa prechádza exponovaným hrebeňom cez Gerlachovské sedlo na vrchol Gerlachu. Zostup spravidla Batizovskou próbou.

Trvanie vstupu: cca 9 hodín.

Maximálny počet klientov: 2

Technicky najnáročnejším výstupom je výstup Martinovou cestou.

Výstup vedie najprv Velickou dolinou do Litvorového sedla, kde začína lezenie. Po naviazaní stúpame priamo hrebeňom cez vrcholy Malá Litvorová veža, Veľká Litvorová veža, Lavínová veža, Lavínový štít, Zadný Gerlach a ďalej až na vrchol Gerlachovského štítu.

Prevýšenie: 1055 m

Trvanie: 8 – 10 hodín

Maximálny počet klientov: 2

Výstup na Vysokú

Vysoká  patrí medzi najkrajšie a často navštevované štíty Vysokých Tatier. Má nezameniteľný tvar a je ozdobou tatranských panorám. Má nadmorskú výšku 2650 m.n.m  a týči sa v hlavnom hrebeni medzi Mengusovskou a Bielovodskou dolinou, presnejšie nad ich odvetviami Rumanovou, Dračou a Českou dolinou.

Výstup na ňu klasickou trasou začína na Popradskom plese. Pokračujeme Zlomiskovou dolinou a po cca 2 hodinách prichádzame do Dračieho sedla. Z Kotlinky pod Dračím sedlom pokračujeme juhozápadným zárezom do centrálneho žľabu a ním smerujeme  do  Štrbiny Vysokej. Asi 30 metrov pod Štrbinou sa nasmerujeme doľava a po skalnej platni zaistenej železnými pomôckami vylezieme na severozápadný vrchol Vysokej, ktorý je o čosi vyšší ako juhovýchodný vrchol.

Zostup vedie obvykle cez Štrbinu pod Kohútikom do Sedla Váhy na Chatu pod Rysmi a späť na Popradské pleso.

Výškové prevýšenie: 1060m

Obtiažnosť: stredná

Trvanie: cca 8 hodín

 

Výstup na Lomnický štít

Druhým najvyšším vrcholom je Lomnický štít s nadmorskou výškou 2633 m.n.m ktorý sa dá ako na jediný štít vo Vysokých Tatrách vyviezť aj lanovkou z Tatranskej Lomnice.

Na vrchol Lomnického štítu vedie viacero výstupových trás:

Najľahšou a najobľúbenejšou z nich je výstup z Lomnického sedla, ktorý je vhodný aj pre začiatočníkov. Kabínkovou lanovkou sa vyvezieme na Skalnaté Pleso, odtiaľ sedačkovou lanovkou do Lomnického sedla.

Prevýšenie: z Lomnického sedla 443 m

Obtiažnosť: ľahká

Trvanie: 4 hodiny

Druhým najobľúbenejším, avšak technicky o dosť náročnejším je výstup Jordánovou cestou s východiskovým bodom z Téryho chaty, cez Jordánovu štrbinu, traverzom Poslednej veže do Sedielka pod Lomnickým, odtiaľ na samotný vrchol úsekom zabezpečeným reťazami. Zostup do Lomnického sedla, odtiaľ dole sedačkovou lanovkou na Skalnaté Pleso a kabínkovou lanovou do Tatranskej Lomnice.

Prevýšenie: cca 1400 metrov

Trvanie cca 4-5 hodín

Menej používané výstupové trasy vedú od Zeleného plesa cez Medené lávky, Nemeckým rebríkom a cez Medené lávky alebo trasa cez Téryho kuloár.

Výstup na Bradavicu

Jeden z menej známych vrcholov, ale o to krajších výstupov je na tatranský štít s názvom Bradavica s nadmorskou výškou 2476 m. Leží vo vedľajšom hrebeni, ktorý sa vysúva z Východnej Vysokej pomedzi Velickú a Veľkú Studenú dolinu. Výškou 2476 metrov je najvyšším vrcholom tohto hrebeňa, ktorý sa práve tu rozvetvuje na ramená tvoriace masív Slavkovského štítu a Velických granátov.

Bradavica má štyri vrcholy, ich tvaru vďačí za svoj názov. Každý vrcholček je v slovenskom názvosloví označovaný svetovou stranou, na ktorej sa nachádza. Medzi nimi je Sedlo Bradavíc.

Na vrchol Bradavice vedie viacero výstupových trás a výstup začína na Sliezskom dome, pokračuje popod Večný dážď a ďalej Velickou dolinou pod Kvetnicový žľab, pokračujeme pod Rohatú vežu, odtiaľ do sedla medzi vrcholmi Bradavice a na jej hlavný vrchol.

Zostup vedie do Opálového sedla a traverzom Opálovej steny do Velickej doliny.

Výškové prevýšenie: 800 m

Obtiažnosť: stredná

Trvanie 6-8 hodín

Náročnejší výstup vedie cez Zvodnú lávku a najkrajší, ale aj najnáročnejší je výstup hrebeňom z Východnej Vysokej, cez Kupolu, Westerov štít až na vrchol Bradavice.

Zostup vedie traverzom Rohatej veže a okolo Opálovej steny.

Pri technicky náročnejších túrach môže jeden vodca viesť maximálne 2 osoby.

Výstup na Ľadový štít

Ľadový štít je tretím najvyšším vrcholom Vysokých Tatier s nadmorskou výškou 2627 m.n.m. a je tiež veľmi obľúbeným štítom na výstupy s horským vodcom.

Nachádza sa v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier medzi Malým Ľadovým štítom a Zadným Ľadovým štítom.  Od Zadného Ľadového štítu ho delí Ľadová priehyba a známy Ľadový kôň – cca 20 metrový úsek úzkych skalných blokov. Svoj názov získal podľa Ľadovej dolinky, ktorá z Javorovej doliny zasahuje do severného zrázu tohoto štítu a v jej kotli sa sneh uchováva celoročne. Na samotnom štíte sneh celoročne nenájdete.

V dnešnej dobe sa vystupuje na Ľadový štít cez Malú Studenú dolinu. Po zastávke na Téryho chate postupujeme cez Kotlinu Piatich Spišských plies do Ľadovej priehyby. Pri postupe skalným hrebeňom prekonáme legendárneho Ľadového koňa a tak vystúpime na vrchol Ľadového štítu.

Náročnejší  prechod  je zo Sedielka, či cez Pfinovu kopu cez Malý Ľadový štít na Ľadový štít.

Možností výstupových i zostupových trás je niekoľko, presnú trasu si dohodnete s vodcom pred samotným výstupom.

Východiskový bod je zvyčajne Hrebienok, trasu si však môžete skrátiť prespaním na Téryho chate a ráno vyraziť a samotný výstup na štít.

Prevýšenie: z Hrebienka necelých 1400 m

Náročnosť: II – stredná

Trvanie: 8 – 10 hodín

Pri technicky náročnejších túrach môže jeden vodca viesť maximálne 2 osoby.

Výstup na Pyšný štít

Pyšný štít  sa nachádza medzi Malou Studenou dolinou  a Medenou kotlinou a je to najmohutnejší štít v hrebeni od Baraních rohov po Lomnický štít s nadmorskou výškou 2623 m n.m.. Susedí s Malým Pyšným štítom. Od seba ich delí Pawlikowského štrbina a Lastovičia štrbina, medzi ktorými je skalná ihla Loktibrada.

Výstup naň patrí medzi náročnejšie. Klasickou trasou začína na Hrebienku, odkiaľ vystúpime po značenom turistickom chodníku na Téryho chatu.

Odtiaľ nasleduje  nástup ako Jordánovou cestou, ale vyššie v žľabe odbočíme do Bachledovej štrbiny  a vystúpime na Pyšný štít.

Z vrcholu Pyšného štítu zostupujeme naspäť výstupovou trasou, alebo môžeme zostúpiť ku Téryho chate cez Malý Pyšný štít. Z vrcholu sa nám naskytnú nádherné výhľady na celú Malú Studenú dolinu so všetkými Spišskými plesami, z druhej strany vidíme napríklad Zelené pleso i Belianske Tatry.

Náročnejší si môžu vybrať výstup na Pyšné štíty, kde najskôr vystúpia na Malý Pyšný štít, následne na Pyšný štít s prechodom po hrebeni na Lomnický štít so zostupovou trasou do Lomnického sedla.

Výškové prevýšenie: 1400m

Obtiažnosť: stredná, až náročná

Trvanie :  cca 10 hodín

Výstup na Satan

Výstup na Satan  2432 m.n.m nepatrí medzi technicky náročné výstupy, nevedie tam však značený turistický chodník. Je to vyhľadávaná a obľúbená túra  aj  vďaka nádherným výhľadom, ktoré sa nám z vrcholu ponúkajú.

Satan je najvyšším končiarom v Hrebeni bášť a má dva takmer rovnako vysoké vrcholy – severný a južný. Od Čertovho hrbu v masíve Diabloviny ho delí Satanovo sedlo a od Prednej bašty Sedlo nad Červeným žľabom. Hrebeň rozdeľuje Mlynickú a Mengusovskú dolinu.

Túra na vrchol Satana začína na Štrbskom Plese, odkiaľ pokračujeme na Vodopád Skok a vyššie do Mlynickej doliny. Prechádzame okolo Plesa nad Skokom a asi hodinu pokračujeme po značkovanom chodníku smer Bystrá lávka na Zadnú Poľanu až ku Volím plieskam. V tomto mieste odbočíme z turistického chodníka a smerujeme pod západnú stenu masívu Satana. Z tohto miesta už naviazaní na lane traverzujeme jednotlivé žľiabky a stienky a stúpame na hrebeň a na vrchol Satana.

Prevýšenie: 1070 m

Náročnosť: ľahká

Trvanie: 6 – 8 hodín

Výstup na Prostredný hrot

Výstup na Prostredný hrot  2441 m.n.m patrí medzi náročnejšie výstupy.

Stredohrot je najvyšším vrcholom Prostredného hrebeňa, ktorý z hlavného hrebeňa Vysokých Tatier vybieha na juh ako bočné rameno Širokej veže. Hrebeň oddeľuje Malú a Veľkú Studenú dolinu. Jeho názov poukazuje na polohu samotného štítu uprostred týchto dvoch dolín.

Na vrchol Prostredného hrotu vedie viacero výstupových trás.  Výstup začína na Hrebienku, odkiaľ je dobre viditeľný, pokračuje popri Zámkovského chate smer Téryho chata.

Najzaužívanejšia je trasa z Malej Studenej doliny cez Sedlo pred Prostredným.

Obľúbený je aj exponovanejší výstup cez Dubkeho lávku, prípadne sa obe trasy zvyknú kombinovať jedna na výstup a druhá pri zostupe.

Prevýšenie: 1157 m

Obtiažnosť: náročný

Trvanie: 8 hodín

Pri technicky náročnejších túrach môže jeden vodca viesť maximálne 2 osoby.

Výstup na Kežmarský štít

Výstup klasickou cestou zo Skalnatého plesa na Kežmarský štít  2556 m n.m. patrí medzi stredne náročné výstupy. Od Lomnického štítu ho delí Vidlový hrebeň. Rázsocha Lomnického štítu sa v Kežmarskom štíte delí na juhovýchodné rameno, ktorého dominantou je Huncovský štít. Na severnom ramene dominuje Malý Kežmarský štít.  Jeho severná stena je najvyhľadávanejším a veľmi náročným horolezeckým terénom.

Z Tatranskej Lomnice na Skalnaté Pleso sa môžeme vyviezť lanovkou. Pokračujeme do Skalnatej doliny a cez Huncovský žľab stúpame do Huncovského sedla a  odtiaľ skalným hrebeňom na vrchol Kežmarského štítu, vraciame sa tou istou cestou.

Existuje však viac kombinácií, ako sa na vrchol a z neho dostať. Môžeme ísť po značenom chodníku na Veľkú Svišťovku.  Odtiaľ odbočíme doľava  a prídeme na Kežmarskou kopu – nástup na Malý Kežmarský štít.  Z Malého Kežmarského štítu zostúpime do Vyšnej Kežmarskej štrbiny, ktorá oddeľuje oba vrcholy a odtiaľ až na vrchol Kežmarského štítu. Zostúpiť môžeme cez Huncovský štít, prípadne ísť opačne.

Výstupových i zostupových trás je niekoľko, presný plán cesty si dohodnete priamo s horským vodcom.

Prevýšenie: 800 m

Náročnosť: II – stredná

Trvanie: 8  hodín

Výstup na Ganek

Ganek je štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier s tromi vrcholmi, ktorý sa týči nad tromi dolinami – Rumanovou (nadväzuje na Zlomiskovú dolinu), Ťažkou a Kačacou, pričom do posledných dvoch spadá mimoriadne strmými a pôsobivými stenami. Ganek má nadmorskú výšku 2462 m n.m. a najprístupnejší je od Zlomiskovej doliny.

Technicky náročný výstup s exponovanými pasážami začína na Chate pri Popradskom plese. Pokračujeme cez Zlomiskovú dolinu do Rumanovej dolinky, odtiaľ do Gankovej štrbiny a JV hrebeňom na vrchol. Ganek je tiež dobre známy pre svoju Galériu Ganku – kolmú cca 300 metrová stenu s množstvom lezeckých ciest rôznej obtiažnost. Pre náročných a zdatných turistov je možné preliezť Ganek, Rumanov štít i Zlobivú.

Výškové prevýšenie: 1100 m

Obtiažnosť: ťažká

Trvanie: cca 8 hodín

Výstup na Končistú

Končistá  s nadmorskou výškou 2538 m n. m  leží v južnom vedľajšom hrebeni Popradského Ľadového štítu vo Vysokých Tatrách. Na východe hrebeň klesá do Batizovskej, na západe do Štôlskej doliny. Najvyšší z trojice vrcholov Končistej sa nazýva Jármayho stôl. Ešte donedávna to bol bizarný balvan, ktorý je vidieť aj z Batizovskej doliny. Tvarom pripomínal konskú hlavu alebo kováčsku nákovu. V septembri 2019 však nákovu poškodili blesky.

Končistá je veľmi ľahko dostupná. V turistických sprievodcoch sa o nej autori zmieňujú ako o najľahšie prístupnom štíte spomedzi hlavných štítov Vysokých Tatier. Pravdepodobne ju veľmi dávno poznali hľadači pokladov, pytliaci, zlatokopi. Horskí vodcovia pred prvou svetovou vojnou o nej hovorili s dešpektom, vraj sa dá na „ňu vyteperiť aj na zdochýnajúcom koni“.

V dnešnej dobe sa vystupuje na Končistú zo Sliezskeho domu alebo z Popradského plesa. Zo Sliezskeho domu smerujeme do Batizovskej doliny, okolo Batizovského plesa a južným úbočím Končistej vystúpime na vrchol. Zostup vedie do Lúčneho sedla a späť na Sliezsky dom.

Prípadne začneme na Chate pri Popradskom plese, vystúpime na Ostrvu a pokračujeme ďalej smer Batizovské pleso. Výstupové i zostupové trasy si dohodneme priamo pri výstupe s vodcom.

Prevýšenie: 1000 m

Náročnosť: II – ľahká až stredná

Trvanie: cca 8 hodín

Výstup na Baranie rohy

Výstup na Baranie rohy  2526 m.n.m. patrí medzi jednoduchšie výstupy. Je to vyhľadávaná a obľúbená túra  v lete, či v zime.

Tento mohutný štít stojí asi sto metrov od hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. Na vrcholovej plošine má dva vrcholy – juhovýchodný – hlavný a severozápadný. Týčia sa nad Dolinou Piatich Spišských plies, nad Veľkou Zmrzlou a Čiernou dolinou.

Baranie rohy patria k najľahšie dostupným, hoci neznačeným štítom nad 2 500 m n. m.. Normálny výstup vedie buď :

• od Chaty pri Zelenom plese cez Veľkú Zmrzlú dolinu a cez Baranie sedlo,
• alebo od Téryho chaty cez Kotlinu Piatich spišských plies a cez Baranie sedlo
• Výstup a zostup sa dá tiež skombinovať

Prevýšenie: 1250 m

Obtiažnosť: mierne náročný

Trvanie: cca 8 hodín